Lukas Durjan / Blog

Nedalo mi nenapísať niečo na túto tému. Ako sledujem internet a všetok ten prietok informácií prúdiacich tým slovenským, rád by som napísal svoj názor na počínanie politických postáv, z ktorých jedna mala trochu smolu.

Na úvod tohto blogu by som chcel poznamenať, že netvrdím, že môj názor musí byť správny, a preto by som aj prípadného čitateľa rád požiadal, aby si spravil svoj vlastný. Dôvod, prečo cítim takú silnú potrebu napísať tento článok je jednoduchý — nevládzem sledovať, akí ľudia dokážu v neľahkom období byť a akým odporným spôsobom sú schopní zneužívať naivitu bežných Slovákov. Tieto tvrdenia som sa rozhodol demonštrovať na jednom z viacerých prípadov, no konkrétne sa jedná o mladého poslanca NR SR za OĽaNO, tanečného šampióna (ako sám o sebe v úvode FB profilu tvrdí), no hlavne, podľa môjho názoru, narcistického populistu, pána Erika Narjaša. (ozaj netuším, kto to je, ale má fotky s Matovičom).

Profil Erika Narjaša (Facebook)

Status Erika Narjaša (Facebook)

Tento pán na facebooku vytvoril príspevok so sympatickým selfíčkom s rúškom pod bradou, v ktorom vehementne tvrdí, že spúšťa v takomto prípade až megalomanskú kampaň, ktorú financuje z vlastného “fondu”. V tomto poste vyhlasuje, že skupuje ručne vyrábané rúška, ktoré je možné prať, pričom ešte uvádza aj maximálnu cenu, ktorú je ochotný za 1ks zaplatiť — 3 eurá a deklaruje záujem o 10.000 kusov, ktoré rozdá, zdarma, pracujúcim. Šľachetný návrh, či nie? Mladý fešáčik, ponúkajúci Slovenskej chudobe zárobok a pomôže núdznym. Super, takých nám treba viac, neviem, kde bol doteraz.

Aká je podľa mňa pravda?

Pravda — tak ako je to už pri takýchto populistických ťahoch zvykom, bude to celé mať úplne predvídateľný záver. Obchod sa neuskutoční, nikto nedostane zarobiť a meno Erik Narjaš získa skvelé renomé, a to aj napriek tomu, že nikomu nedal ani vindru a vytvoril si reklamnú kampaň bez toho, aby do toho musel vložiť čo i len cent. Prečo si myslím, že to bude práve takto? No…snažím sa uvažovať logicky — naša vláda, ktorá z našich peňazí nakupuje sterilné rúška napríklad z Číny, nakupuje rúško napríklad za 30 centov. Tieto centy nikoho z nich nebolia, nikto to neplatí z vlastného vrecka. Naproti tomu tu stojí tanečný špecialista, ktorý sa bije do pŕs s tvrdením, že teraz na stôl vyloží 30.000 zo svojho, aby zarobili chudobní a boli chránení tí, ktorí to potrebujú. Pýtam sa — pokiaľ by som chcel činiť dobro a chcel by som pomôcť v ťažkej situácii, je toto skutočne spôsob, akým by som do toho šiel? Pravdepodobne nie, pretože čas beží, testy nie sú, matematickí špecialisti v pochybných Facebookových skupinách vypočítavajú percentuálne nárasty nakazenosti, pričom sa upokojujú tým, že nie je tak vysoká ako v Taliansku a nie sú si zároveň vedomí toho, že testy, obleky na Slovensku dochádzajú a stal sa z nich podpultový tovar. Vlastne nedošli len tie…v Bratislave sa pokazilo už aj jedno z dvoch vozidiel, ktoré prepravovali špecialistov OHS Bratislava. (Ale to už zachádzam). Čo napovedá logika? Získať čo najskôr spoľahlivého dodávateľa (napríklad z Číny, ako to urobil Pellegrini, nie však za toľko peňazí) a ak skutočne disponujem takýmto fondom, objednám ich napríklad 100.000. Síce nepodporím Slovenské šikovné ruky, no teraz neriešime problém zamestnanosti, riešime akútny stav epidémie nebezpečného vírusu, ktorý musíme spomaliť a maximálne zamedziť jeho šíreniu. V tomto je zásadný rozdiel — 100.000 vs 10.000 rúšok. A tých 100.000, navyše certifikovaných.

Dosť o logike, ako to dopadne..? Nebudú rúška a nikto nič nezarobí. Sorry.

Osobne si myslím, že možné verzie sú dve:

1. Pán Narjaš bude tíško predstierať, že dodávateľov už našiel (na čo má aj pripravený dobrý podklad, keďže už vo svojom PR príspevku uvádza, že pokiaľ neodpovie, asi už našiel niekoho lepšieho) a vlastne nevynaloží na svoju dobročinnosť ani euro a popod fúziky sa bude najbližšie týždne roztápať nad tým, ako mu pribúdajú lajky, poďakovania a slová chvály od našich dôchodkýň.

2. Pán Narjaš investuje 300 eur, prípadne inú, výrazne nižšiu sumu na to, aby tieto peniaze dal krajčírke s tromi deťmi na invalidnom dôchodku, aby ukázal, že nekecal, že je super chalan s obrovským srdcom a potenciálom dobyť svet, dúfajúc, že v tomto duchu sa bude ďalej vyvíjať jeho politická cesta v Národnej Rade. Samozrejme sa odfotí. To umocní serióznosť.

Čo ma na tomto fakt nebaví…

Ako som už spomínal v úvode tohto blogu, rozčuľuje ma to, že niekto dokáže takto okato a nechutne využívať naivitu priemerne vzdelaného Slováka a ešte pritom zo seba spraví hrdinu a s úškrnom sa prizerá na to, ako ho náš typický občan vynáša do nebies. Toto považujem za základný problém doterajšej politickej situácie na Slovensku — ľudia majú radi pekné reči a pekných ľudí, a to aj za tú cenu, že sa vlastne jedná o totálnych pokrytcov, ktorým je ich bežný život ukradnutý. Pri tomto článku som sa vypenil a úprimne by som chcel dúfať, že sa kapitálne mýlim, ale veľké ilúzie si robiť nejdem. Snáď nás nový pán poslanec prekvapí. Alebo skôr nie, no každopádne, nikomu môj názor nevnucujem, snažím sa len poukázať na svoje vlastné postrehy a úsudok v tejto, či podobných situáciách si aj tak musíme urobiť každý sám.

Na záver by som len rád podotkol, že pre ilustráciu môjho blogu som použil verejne dostupné údaje a fotografie. Posledná fotografia zachytáva nášho poslanca 18. februára 2020, kedy to bol ešte obyčajný Erik a neoháňal sa vlastnými fondmi a grandióznou podporou pracujúcich.

Dík za prečítanie.